V minulom roku som sa zúčastnila na slávnostnej študentskej konferencii V. ročníky vďaka mojej rodine, lebo ani naša pobočka ZPKO o tomto podujatí nevedela. Konferencia sa konala 15. 11. 2013 v Aule Belianna v Banskej Bystrici. Požiadala som p. Neupauera, či sa aj ja môžem zúčastniť. Súhlasil s mojou návštevou. Keď som tam bola, rozdala som študentom gymnázia v Žiline moje životné príbehy. Veľmi som sa prekvapila, keď ma oslovili, že sa chcú oboznámiť s mojim krutým príbehom. Pozvali ma v marci tohoto roku do školy a tam som im vypovedala môj príbeh a tiež som im dala články čo som písala do novín. Dostali odo mňa veľa vzácneho materiálu z 50. rokov.
Študenti to spracovali pod vedením p. profesorky PhDr. Alice Virdzekovej. Nahrávku nazvali: „Kto ranu nepocítil, ranám sa smeje“. Dňa 16. 11. 2014 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave sa konala slávnostná študentská konferencia VI. ročník pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku. Aj ja som sa zúčastnila na tejto konferencii a keď sa začalo hovoriť o mojich osudoch, zážitkoch, mala som v očiach slzy a hrdlo suché. Musela som sa premôcť, lebo svet nemá slzy rád, radšej ťa vysmeje. Po skončení všetkých príbehov zasadla komisia v zložení: europoslankyňa MUDr. Anna Záborská a František Mikloško. Komisia po prehodnotení rozhodla, že môj príbeh: Pavel a Margita Valentovci — Kto ranu nepocítil, ranám sa smeje, vyhodnotila za Zlatú medailu a na I. cenu. Veľmi som sa tomu potešila a aj študenti s p. profesorkou, lebo ich práca mravenčia nebola márna. Obdivujem tých študentov, že hovoria o ľuďoch z 50-tych rokov ako veľmi trpeli. Ja som sa im všetkým poďakovala a verím, že i naďalej budú Slovensko oboznamovať s krutými osudmi.
Potom nasledovala moja púť — cesta do Jezuitského kostola v Bratislave, kde bola o 15:00 hod. svätá omša za politických väzňov. Boli prítomní predseda Správnej rady ÚPN p. Dr. Ondrej Krajňák a p. Marian Gula a tiež politickí väzni. Sv. omšu celebroval arcibiskup J. E. Mons. Stanislav Zvolenský. Moja cesta pokračovala moji rodiskom a dostala som sa do Národného divadla, kde o 18:00 hod. som dostala pozvánku od p. prezidenta na spomienkovú slávnosť k 25. výročiu Nežnej revolúcie. Veľmi pozorne som počúvala program a zistila som, že tam nebol vôbec spomenutý náš pamätník, ktorý bol verejnosti slávnostne odovzdaný 29. 10. 1992. Tri oddelené kamenné múry predstavujú opevnené väznice, v ktorých hrubí vyšetrovatelia a dozorci terorizovali obete a spôsobili im hrozné utrpenie a bolesť. Nad týmito múrmi sa majestatne týči 17 m vysoký kríž, symbol víťazstva nad zlom a tyraniou. Tento kríž je autentickou pamiatkou. Pôvodne bol postavený vedľa bohoslužobného oltára na Vajnorskom letisku z príležitosti prvej návštevy svätého Otca, pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1990.
Bola som z toho rozhorčená a chcela som silno zakričať na celé divadlo, že máme hlavný pamätník, ale som to neurobila, lebo by ma zo sály vyhostili. Keď som vyšla z divadla, tak som stretla p. Budaja, ktorému som to tiež povedala, že prečo tam sme nevideli na obrazovke aj ten náš pamätník vo Vrakuni. Odpoveď som dostala: Čo mi to teraz hovoríte!“ Oslovila som aj ďalšieho neznámeho muža z VPN tan mi povedal, že nedá sa všetko naraz.
Na takéto 25. ročné jubileum mali obidve organizácie ZPKO a KPVS, ktoré sa od nás odtrhlo v roku 1999 a& pracuje teraz samo. Je to podľa mňa od týchto pracovníkov KPVS, ktorí sú tam vo vedení nedôstojné. Neuvedomujú si, že my čo ešte máme silu a schopnosť robíme pre všetkých čo priniesli obete za slobodu a vieru nášho národa. Neviem, do kedy to takto ešte bude, ale si veľmi robíme zle. Mali by sme sa pridržať, že v jednote je sila a viac by sme dokázali. Veď sme deťmi večného Boha. 17. 11. 2014 som sa zúčastnila pietnej spomienky k 25. výročiu dňa boja za slobodu a demokraciu pri pamätníku na cintoríne vo Vrakuni popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu, kde sa každý rok stretávame. Je tam uvedený aj môj otecko Pavel Valent, ktorý bol popravený dňa 28. 3. 1953. Na tejto spomienke sa zúčastnil biskup, vojenský ordinár J. E. Mons. František Rábek a arcibiskup J. E. Ján Sokol a bol prečítaný list od J. E. Jána Chyzostoma kardinála Korca S. J. Týmto sa moja púť skončila a stále rozmýšľam prečo ten slovenský ľud je taký nepoučiteľný. Medzi nami žijú ľudia, ktorí šli proti prúdu. Zaplatili za to vysokú daň na ktorú sa už skoro zabudlo… Na pietnej spomienke bol prítomný aj prezidenti Ivan Gašparovič, ktorý sa sústavne zúčastňoval na Vrakuni.
Margita Zimanová rodená Valentová