Přejít na navigaci

Vianoce 2014

  • Datum: 25.12.2014 v 17:43,
  • Přidat komentář
  • Vánoční zamyšlení Juliany Brezinské

    Ku koncu roka, pred Vianocami, ja aj v podvečer svojho života musím smutne konštatovať, že sa mi definitívne skončil stredo-vek. Stratilo sa veľa pekných tradícií, zvykov, zážitkov, ktoré ako spomienky osvetľujú moje detstvo. Advent, roráty, naše detské, netrpezlivé opakovanie stále tej istej otázky: koľko raz sa ešte vyspíme, kým príde Ježiško?

    Pokračování po kliknutí na titulek   

Prísny pôst, pečenie koláčov, trúbenie pastierov, koledy pod oknami. Štedrú večeru odniesť starkému, invalidovi po Prvej svetovej vojne, korunka vo vačku, strojenie stromčeka,príprava Betlehema, skrývanie darov a tá domáca slávnosť, keď sme sa modlili okolo prestretého stola a všetci sme nahlas recitovali: Vinšujem vám radostné a veselé sviatky, Krista Pána narodenie, čo sme si od Pána Boha vyžiadali: najprv zdravie, pokoj svätý a po smrti kráľovstvo nebeské. Na naše pomery bohatá štedrá večera, najštedrejšia v roku, stromček so skutočnými sviečkami. Aako hymnu sme spievali  Tichá noc, svätá noc a Búvaj dieťa krásne. Čakanie na polnočnú a celé sviatky v pohode a istote, že sme milovaní.

Na druhej strane ma život až veľmi obohatil. Už len tým, že žijem, spomínam,  a ako tí starí pastieri smiem pokľaknúť a poďakovať sa Ježiškovi.  Mojim najradostnejším zážitkom je, že Dedo Mráz, ktorý mal zmraziť Ježiška, sám kdesi zamrzol, údajne na Kamčatke. Kým jeho smiešni náhradníci Santovia pobehujú po všetkých uliciach, Ježiško aj s Matičkou sa už dávno udomácnili v rodinách a v srdiečkach detí. Ich rodičia nenájdu lepšieho bodygarda na cestu pre svoj poklad, ktorý je tak ohrozený a krehký.

Odvtedy, čo anjeli nad Betlehemom dospievali  tak slávne Glória, zborový spev, za ktorý dostali prvú cenu, čo sa spomína až dodnes a kamsi odleteli a naši rodičia sa pominuli, prišiel rad na mňa. Na nás. Len od nás záleží,  či my, to, čo sme zdedili, od Neho dostali a čo sme sa pri Ňom naučili, dokážeme osobne prežiť a pokojne a múdro prerozprávať ako hodnotu, z ktorej žijeme a môžu žiť aj tí, čo prídu po nás. V tom neustálom zápase o prehlbovanie nášho bytia a hľadania zmyslu, tohoročné Vianoce môžu byť opäť dôvodom k väčšej radosti, čo Vám zo srdca želám.

Juliana